pcicvara@gmail.com
tel. 054 479 5075
Thyreomedical s.r.o.
Beloveža 154
08614 Hažlín
Copyright ©  Thyreomedical s.r.o.   |   Tvorba web stránok
tvorba web stranok
Telefón:
054 479 5075
SÍDLO FIRMY
OCHORENIA ŠTÍTNEJ ŽĽAZY
IČO: 44303980
DIČ: 2022650487
Email:
pcicvara@gmail.com
NÁJDETE NÁS
Poliklinika Tetria
Tačevská 3998
08501 Bardejov
3 poschodie, č. dverí 305
Ochorenia štítnej žľazy (tyreopatie)
Najjednoduchšie triedenie tyreopátií je podľa funkčného stavu štítnej žľazy na choroby so zvýšenou činnosťou  (hypertyreózy, tyreotoxikózy), so zníženou činnosťou (hypotyreózy) a choroby s normálnou funkciou štítnej žľazy. Prevažná väčšina tyreopátií sa prejavuje aj zväčšením štítnej žľazy – strumou. Struma môže byť difúzna (viac-menej rovnomerné zväčšenie). Tyreopatie sú najčastejšími ochoreniami endokrinného systému.

Zvýšená  činnosť štítnej žľazy (Tyreotoxikóza)
Tyreotoxikóza je ochorenie spôsobené nadmerným prívodom hormónov štítnej žľazy do tkanív. Najčastejšie je spôsobená zvýšenou činnosťou štítnej žľazy (hypertyreózou), menej často nadmerným pasívnym uvoľňovaním hormónov pri deštrukcii štítnej žľazy zápalmi. Príčinou tyreotoxikózy môže byť aj nadmerné užívanie HŠŽ alebo liekov s  vysokým obsahom jódu.

Najčastejšou príčinou hypertyreózy v súčasnosti je difúzna toxická struma (Gravesova – Basedowova choroba). Ide o autoimunitné ochorenie, kedy imunitný systém chorobne tvorí proti vlastnej štítnej žľaze protilátky (autoprotilátky), ktoré ju stimulujú k rastu a k zvýšenej tvorbe hormónov.

Ochorenie sa prejavuje difúznou strumou, zníženou toleranciou fyzickej záťaže, zadychávaním sa pri miernej námahe, únavou, svalovou slabosťou, zrýchlenou srdcovou frekvenciou (u starších pacientov vzniká neraz špecifická porucha srdcového rytmu – fibrilácia predsieni), chudnutím pri dobrej chuti do jedla, potením, netolerovaním tepla, chvením prstov rúk, psychickou labilitou a ďalšími príznakmi.

Autoimunitný proces neraz postihuje aj tkanivá očnice, vzniká zápal okohybných svalov a zmnoženie tukového tkaniva v očnici. Prejavuje sa to pocitmi suchosti a pálenia oči, opuchmi viečok, prekrvenými spojovkami, vytláčaním očí dopredu (v ťažkých prípadoch až neschopnosťou ich zavrieť), poruchou pohyblivosti oči (škúlenie a dvojité videnie). V  najťažších (našťastie zriedkavých) prípadoch môže byť ohrozený zrak.

Gravesova – Basedowova choroba postihuje najmä mladšie ženy, ktoré sú postihnuté asi desaťkrát častejšie ako muži. Výskyt kulminuje medzi 30. - 40. rokom. Incidencia (záchyt nových prípadov) je približne 10/100 000 ľudí/rok. Ide o  celoživotné ochorenie, ktorého priebeh sa vyznačuje striedaním období recidív (vzplanutia) a remisií (skľudnenia). Neliečené ochorenie môže postupne vyústiť do celkového vyčerpania organizmu, zlyhania srdca alebo do tyreotoxickej krízy s vysokou úmrtnosťou.

Diagnostika hypertyreózy je v  súčasnosti vďaka presným laboratórnym metódam veľmi jednoduchá. Klinické podozrenie na chorobu sa potvrdí dôkazom zvýšenej koncentrácie voľného tyroxínu (fT4) a  súčasne zníženou (suprimovanou) hladinou TSH v  krvi. V  prípade Basedowovej choroby sa v  sére pacientov dokážu autoprotilátky proti antigénom štítnej žľazy. Pri vyšetrení ultrazvukom (USG) sa vo väčšine prípadov zistí typický nález difúznej strumy so zníženou echogenitou tkaniva. Scintigrafické vyšetrenie pomocou rádioaktívneho izotopu (99mTc, 131l) pri vyššie uvedenom USG náleze nie je potrebné.  

V liečbe ochorenia sa používajú lieky znižujúce funkciu štítnej žľazy (tyreostatiká). Nadmerná hormonálna tvorba sa normalizuje do 6 týždňov u 90 % pacientov, u zvyšku neskôr. Napriek rýchlej úprave stavu musí byť medikamentózna liečba dostatočne dlhá (bežne 18 mesiacov), inak by nastala veľmi skoro recidíva hypertyreózy. Ak sa pri liečbe funkcia štítnej žľazy príliš zníži, hormonálne hladiny sa normalizujú pridávaním tyroxínu k tyreostatiku.

Aj keď je medikamentózna terapia efektívna a  rýchlo navodzuje remisiu ochorenia, u  väčšiny pacientov dochádza do 2 – 5 rokov po ukončení liečby k recidíve hypertyreózy. Je to typická črta Basedowovej choroby. Preto väčšina pacientov potrebuje skôr či neskôr definitívnu liečbu hypertyreózy, ktorou je operačné odstránenie štítnej žľazy (totálna tyreoidektómia) alebo liečba rádioaktívnym jódom (131l). V prvom prípade je potrebná náhrada funkcie ŠŽ – substitučná liečba tyroxínom. Aj po liečbe rádiojódom je neraz potrebná substitučná liečba.

V  podmienkach jódového deficitu bol najčastejšou príčinou hypertyreózy toxický adenóm štítnej žľazy (uzlová toxická struma). Je to benígny nádor, ktorého bunky produkujú nadmerné množstvá HŠŽ. Dnes je tento typ hypertyreózy zriedkavý. Jeho zákernosť spočívala v tom, že hypertyreóza sa rozvíjala pomaly a nenápadne, nie zriedka aj niekoľko desiatok rokov. Klinický obraz nebol plne vyvinutý, ochorenie sa často prejavovalo iba poruchami srdcového rytmu, ktoré sú u  starších ľudí s  ischemickou chorobou srdca bežné. Pri dlho nepoznanom priebehu dochádzalo k  postihnutiu srdca, ktoré bolo príčinou smrti pacientov. Diagnostika spočíva v  laboratórnom dôkaze hypertyreózy (zvýšená koncentrácia fT4 a  znížená hladina TSH v sére). Prítomnosť uzla sa potvrdí ultrasonograficky (USG) a pomocou scintigrafického rádioizotopového vyšetrenia sa dokáže, že príčinou hypertyreózy je práve uzol (tzv. horúci uzol) a  nie ostatné tkanivo ŠŽ. Liečba spočíva v chirurgickom odstránení adenómu aj s postihnutým lalokom ŠŽ (lobektómia) po navodení remisie hypertyreózy medikamentóznou liečbou. Druhou možnosťou je aplikácia rádiojódu.

Tyreotoxikóza môže vzniknúť aj bez zvýšenej činnosti štítnej žľazy. Ide o pomerne zriedkavé prípady. Stáva sa to pri ťažšom priebehu zápalov štítnej žľazy, pri ktorých dochádza k nadmernému pasívnemu vyplavovaniu hormónov pri deštrukcii jej tkaniva.

Nie zriedka sa stretávame s  tyreotoxikózou pri nadmernom užívaní HŠŽ, či už pri nadliečení hypotyreózy alebo rakoviny štítnej žľazy, alebo pri neodôvodnenom užívaní hormónov samotným pacientom. Výnimočne vzniká hypertyreóza pri zvýšenej sekrécii TSH hypofýzou (TSH adenóm hypofýzy).

Znížený činnosť štítnej žľazy (Hypotyreóza)
Hypotyreóza je ochorenie, ktorého príčinou je nedostatočná sekrécia hormónov štítnej žľazy a ich nedostatok v  periférnych tkanivách. Klinické prejavy ochorenia závisia od veku, v  ktorom hypotyreóza vznikne. Hypotyreóza sa delí na vrodenú (kongenitálnu) a získanú.

Príčinou primárnej hypotyreózy je porucha na úrovni štítnej žľazy. Na pokles sekrécie HSŽ reaguje hypofýza zvýšeným uvoľňovaním TSH do krvi. Oveľa zriedkavejšia sekundárna hypotyreóza vzniká pri poruche sekrécie TSH (porucha na úrovni hypofýzy). Jej príčinou sú najčastejšie benigne nádory hypofýzy.

V krajinách s dostatočným príjmom jódu (včítane Slovenska) vzniká získaná hypotyreóza najčastejšie ako následok chronického autoimunitného zápalu štítnej žľazy (70 - 80 %), ďalej po operáciách štítnej žľazy a  po liečbe hypertyreózy (10 – 15 %). Zvyšok tvorí centrálna (sekundárna) hypotyreóza a prechodné hypotyreózy navodené medikamentózne (liekmi s  vysokým obsahom jódu, lítia). Primárna hypotyreóza postihuje mnohonásobne častejšie ženy ako mužov (15-krát). Jej výskyt vekom stúpa. Spolu s chronickým zápalom je primárna hypotyreóza najčastejším endokrinným ochorením u  nás a  aj v ostatných krajinách s  dostatočným príjmom jódu.

Klinické príznaky získanej hypotyreózy u dospelých závisia od rýchlosti vzniku, intenzity a od doby trvania zníženej funkcie štítnej žľazy. Často sú nenápadné a sám pacient, ako aj jeho okolie, ich pripisujú starnutiu. V klinickom obraze pokročilej primárnej hypotyreózy dominuje spomalená psychomotorika (spomalené myslenie a pohyby, pomalá reč, znížená mimika), zhoršenie kognitívnych funkcií, apatia, sklon k depresii, únava, ospanlivosť, priberanie na hmotnosti, suchosť pokožky. Typickým príznakom je zvláštny typ opuchu – myxedém. Hlas je hrubý a drsný. Častá je zápcha, môže vzniknúť aj málokrvnosť a kĺbové ťažkosti. V krvi stúpa koncentrácia cholesterolu. Neliečená hypotyreóza urýchľuje aterosklerózu, jej komplikácie a proces starnutia. Významne znižuje kvalitu života.

Takýto klinický obraz sa dnes vyskytuje zriedka. Vďaka informovanosti lekárov o častom výskyte hypotyreózy, vďaka preventívnym vyšetreniam a bežne dostupnému laboratórnemu vyšetreniu HŠŽ sa dnes hypotyreóza diagnostikuje vo včasných štádiách, kedy klinické prejavy ešte chýbajú, alebo sú iba mierne a  nenápadné.

Hypotyreóza sa u dieťaťa alebo adolescenta môže prejaviť zaostávaním rastu a vývoja, obyčajne sa zhorší aj prospech. Znížená činnosť štítnej žľazy gravidnej ženy môže spôsobiť miernu poruchu intelektu dieťaťa a v prípade hypotyreózy gravidnej aj plodu súčasne (jódový deficit) vznikajú závažné stupne neuropsychického a somatického postihnutia.

Diagnostika hypotyreózy je opäť veľmi jednoduchá. Klinické podozrenie sa potvrdí laboratórnym vyšetrením. Ak sa zistí znížená koncentrácia fT4 a zvýšený TSH v krvi, ide o primárnu hypotyreózu, pri znížení koncentrácie oboch parametrov ide o  sekundárnu hypotyreózu (znížená činnosť hypofýzy).

Liečba je jednoduchá, vysoko efektívna a vo veľkej väčšine prípadov celoživotná. Spočíva v  podávaní syntetického tyroxínu (substitučná terapia). Klinické prejavy hypotyreózy rýchlo ustupujú. Liečba sa začína nižšou dávkou tyroxínu, ktorá sa postupne zvyšuje až do dosiahnutia normálnych koncentrácii fT4 a TSH v krvi pacienta. Pri zvyšovaní dávky u starších pacientov (najmä s chorobami srdca) sa postupuje obzvlášť opatrne.

Osobitnú starostlivosť je potrebné venovať liečbe hypotyreózy v gravidite. Vzhľadom k tomu, že nepoznaná a neliečená hypotyreóza gravidnej môže spôsobiť pokles intelektu dieťaťa, ako aj rôzne pôrodnícke komplikácie, odporúča sa vyšetriť funkciu ŠŽ u každej tehotnej čo najskôr po zistení gravidity. Pri liečbe hypotyreózy u tehotných žien sa adekvátnosť substitúcie kontroluje v každom trimestri.

Pri rozoberaní problematiky primárnej hypotyreózy je potrebné povedať aj to, že subklinické, t.j. ešte viac-menej bezpríznakové formy, sa v súčasnosti vyskytujú častejšie ako formy s vyvinutým klinickým obrazom. Veľa prípadov hypotyreózy (možno aj väčšina) sa preto zachytáva neraz náhodne (napr. pri preventívnom vyšetrení) v štádiu začínajúceho ochorenia. Ide o tzv. subklinickú hypotyreózu, ktoré je definovaná iba laboratórnym nálezom mierne zvýšeného TSH pri normálnych koncentráciách fT4.

Menej erudovaní lekári tento nález často zveličujú a pacienti bývajú odosielaní na urgentné endokrinologické vyšetrenie. Špecializované ambulancie sú takto zbytočne preťažované. Je potrebné zdôrazniť, že subklinická hypotyreóza nie je akútny, ani závažný nález. S  výnimkou detí, adolescentov a  tehotných žien stačí endokrinologické vyšetrenie zrealizovať do 3-6 mesiacov.

Vrodená hypotyreóza (VH) sa delí na sporadickú a endemickú. Príčinou sporadickej je porucha embryonálneho vývoja ŠŽ. Vyskytuje sa v pomere približne 1:5000 novorodencov. Ak sa VH nezistí ihneď po pôrode a nezačne sa liečiť, nastáva mentálna a somatická retardácia, vyvíja sa kretenizmus (sporadický). Vzhľadom na závažnosť tohto stavu (postihnutý potrebuje celoživotnú opatrovateľskú a sociálnu starostlivosť) sa vo vyspelých krajinách zaviedol skríning VH. U nás existuje povinný skríning od r. 1985.

Endemická VH vzniká v oblastiach s ťažkým deficitom jódu (pozri vyššie). Súčasná hypotyreóza gravidnej ženy aj plodu má fatálne následky, vzniká nezvratné neuropsychické poškodenie. Na Slovensku sa tento problém vyriešil pred viac ako 50 rokmi zavedením jódovej profylaxie a jej uzákonením v r.1966.

Ochorenia s normálnou funkciou štítnej žľazy
Netoxická struma
Netoxická (eufunkčná) struma je chorobné difúzne alebo uzlové zväčšovanie ŠŽ s normálnou funkciou, pričom jej príčinou nie je zápalový ani maligny nádorový proces. Difúzne zväčšovanie štítnej žľazy sa hodnotí fyzikálnym vyšetrením (najmä pohmatom) a ultrazvukovým (USG) vyšetrením, ktoré umožňuje zmerať rozmery a vypočítať objem lalokov ŠŽ.

V minulosti bola eufunkčná struma spôsobená najmä nedostatkom jódu (endemická struma). Po ústupe endemickej strumy v krajinách s dobre fungujúcou jódovou profylaxiou výskyt strumy v populácii dosahuje 3-7 % (sporadická struma). Sporadická struma je spôsobená endogénnymi a dedičnými faktormi. Uzlová eufunkčná struma je spôsobená ložiskovým zväčšením v teréne pôvodnej difúznej strumy, alebo ide o benigny nádor (adenóm). Netoxická struma postihuje významne častejšie ženy.

Ochorenie je vo väčšine prípadov bezpríznakové, zriedka vyvoláva pocit cudzieho telesa na krku. Pacient si uzol vyhmatá buď sám, častejšie ho na „hrčku“ na krku upozorní jeho okolie, alebo sa nález zistí pri preventívnom vyšetrení. Väčšina pacientov žiadne ťažkosti nemá aj napriek veľkým a uzlovým strumám. S obrovskými strumami, ktoré spôsobovali dýchacie a hltacie ťažkosti tlakom na priedušnicu a pažerák, sa dnes stretávame výnimočne.

Pri vyšetrení pacienta so strumou sa okrem vyšetrenia pohľadom a  pohmatom zásadne doplní USG vyšetrenie, ktoré je nezastupiteľné v morfologickej diagnostike tyreopatií. Týmto vyšetrením sa potvrdí zväčšený objem ŠŽ, prítomnosť uzlov, ich počet, veľkosť, lokalizácia, štruktúra, ohraničenie a ďalšie potrebné charakteristiky. Vždy je potrebné laboratórne vyšetriť aj funkciu ŠŽ. Ak sa nedokáže hypertyreóza, scintigrafické vyšetrenie s  rádioaktívnym izotopom jódu alebo technécia nie je potrebné. Pretože aj rakovina štítnej žľazy sa prejavuje ako uzlová struma, vždy je úlohou lekára zistiť biologickú povahu uzla a vylúčiť zhubný nádor. V prípade každej klinicky zjavnej uzlovej strumy, ako aj nehmatnej uzlovej strumy priemeru › 10 mm zistenej USG vyšetrením, sa má urobiť biopsia tenkou ihlou s odberom malej vzorky tkaniva na cytologické vyšetrenie. Pri negatívnom cytologickom náleze možno postupovať konzervatívne (nie je potrebné chirurgické riešenie).       

Na druhej strane je potrebné upozorniť na to, že dnešné USG prístroje dokážu v tkanive štítnej žľazy zistiť ložiská veľkosti 1-2 mm. Drobné uzlíčky a ložiskové zmeny do 5-(10) mm sú veľmi časté, zisťujú sa u 50 % populácie stredného a vyššieho veku. Zistenie takéhoto nálezu nie je dôvodom na paniku ani urgentné vyšetrenie. Vyšetrenie u špecialistu neprinesie vo väčšine týchto „mikro“ nálezov novú informáciu. Cielená tenkoihlová biopsia je problematická a cytologické vyšetrenie väčšinou nevýpovedné. Preto je úplne dostatočným postupom USG sledovanie v polročných intervaloch. Biopsia sa vykoná pri progresii ložiska na 10 mm.

V liečbe netoxickej strumy sa v minulosti podávali hormóny štítnej žľazy (tzv. supresívna liečba). Mala význam hlavne v  podmienkach nedostatku jódu. V súčasnosti hormonálna liečba nefunkčnej strumy nemá opodstatnenie a väčšina endokrinológov ju opúšťa. Výnimku tvorí iba difúzna struma u deti a dospievajúcich, u ktorých hormonálna liečba býva efektívna. Cytologicky negatívne uzly sa pravidelne kontrolujú v 6-12 mesačných intervaloch. Pokiaľ sa nezväčšujú, možno zotrvať na konzervatívnom postupe. Operácia sa indikuje pri ich progresii. Odstraňuje sa uzol s celým postihnutým lalokom (lobektómia), pri viacuzlovej strume postihujúcej oba laloky sa vykoná úplné odstránenie štítnej žľazy (totálna tyreoidektómia).

Rakovina štítnej žľazy
Karcinómy štítnej žľazy sú pomerne zriedkavé, predstavujú 1–1,5 % všetkých malignych (zhubných) nádorov. Ich incidencia (výskyt nových prípadov) je 4-5/100 000 ľudí/rok. Toto číslo posledné desaťročie stúpa nielen pre zvýšený výskyt rakoviny ŠŽ, ale hlavne pre zlepšenie jej diagnostiky. Čoraz častejšie sa zachytávajú včasné štádiá ochorenia.

Rakovina ŠŽ sa delí na karcinóm papilárny (70-80 %), folikulárny (10 %), málo diferencovaný (5 %), medulárny (5-10 %) a  anaplastický (1 %). Papilárny karcinóm má v  dnešnej dobe veľmi dobrú prognózu, 95 % pacientov sa vylieči (dosiahnu plnú remisiu ochorenia).    
  
Aj folikulárny karcinóm má pri liečbe priaznivý priebeh. To isté platí pre medulárny karcinóm, ak sa zachytí zavčasu, v  štádiu malého nádoru bez metastáz. Anaplastický karcinóm má zlú prognózu, našťastie je veľmi zriedkavý (na Slovensku 2-3 prípady/rok).

Karcinóm štítnej žľazy sa prejavuje ako uzlová struma. Vo väčšine prípadov dlho nespôsobuje žiadne príznaky a  nelíši sa od benígnej netoxickej uzlovej strumy. Približne pätina papilárnych karcinómov sa prejaví nebolestivým zdurením krčných lymfatických uzlín. Uzlové strumy sú v 5-10 % spôsobené karcinómom. Preto je potrebné ku každej uzlovej strume pristupovať ako k  potenciálnej malignite.

Vyšetrenie pacienta s  uzlovou strumou je uvedené vyššie. Po cytologickom vyšetrení a  vyslovení podozrenia na rakovinu ŠŽ sa indikuje operácia. Odstraňuje sa uzol s  postihnutým lalokom. Ak patológ pri histologickom vyšetrení uzla počas operácie potvrdí malignitu, chirurg vykoná odstránenie celej štítnej žľazy (totálna tyreoidektómia). Ak sa diagnóza potvrdí až definitívnym histologickým vyšetrením, odstránenie druhého laloka ŠŽ sa vykoná v  druhom kroku, obyčajne v  priebehu týždňa. Odstraňujú sa aj postihnuté lymfatické uzliny.

Papilárny a folikulárny karcinóm sa po totálnej tyreoidektómii (TTE) liečia rádioaktívnym jódom 131l a  trvalou hormonálnou liečbou. Táto má za úlohu nahradiť chýbajúce hormóny štítnej žľazy (substitučná liečba) a súčasne potlačiť rast nádorových buniek, ak zvyšky karcinómu po operácii ešte zostali (supresívna liečba).

Medulárny karcinóm sa po vykonaní TTE podľa potreby lieči externou rádioterapiou, pri pokročilých štádiách aj chemoterapiou. Pacient s  anaplastickým karcinómom dostáva po operácii vždy komplexnú onkologickú liečbu.

Papilárny, ako aj folikulárny karcinóm majú dobrú prognózu. 95 % pacientov sa vylieči, u zvyšku sa obyčajne podarí ochorenie stabilizovať. Úmrtia sú zriedkavé. Najčastejšie k nim dochádza, ak sa ochorenie zistí príliš neskoro, v štádiu pokročilého metastazovania.

Medulárny karcinóm je síce agresívnejší, avšak pri včasnom podchytení tiež dobre liečiteľný. Vzhľadom k vyššie uvedenému možno povedať, že rakovina štítnej žľazy má globálne dobrú prognózu. Pacienti sa môžu do budúcnosti dívať s optimizmom. Štvrtina medulárnych karcinómov má genetický pôvod, v postihnutých rodinách vzniká u  50 % ľudí. Vďaka pokrokom v molekulárnej biológii a genetike je možné diagnostikovať chorobný gén už v ranom detstve, ešte pred vznikom rakoviny. Nositelia zisteného patologického génu sa odosielajú na preventívnu tyreoidektómiu, čím sa u  nich predíde vzniku rakoviny.

Zápaly štítnej žľazy
Autoimunitná tyreoiditída  
Autoimunitná tyreoiditída (chronická lymfocytárna tyreoiditída) je najčastejším zápalom štítnej žľazy. Postihuje 5 % dievčat do 20 rokov a vo vyššom veku (› 65 rokov) ju má 15-20 % žien. U  mužov sa diagnostikuje 10 – 15-krát zriedkavejšie. Autoimunitná tyreoiditída (AIT) je vôbec najčastejšou tyreopatiou, najčastejšou endokrinopatiou                   a  najčastejším autoimunitným ochorením.

Podobne ako pri Basedowovej chorobe ide o poruchu imunitného systému, ktorý svoje mechanizmy namieril proti štítnej žľaze, v  ktorej spôsobuje chronický zápal a postupnú deštrukciu. Tkanivo ŠŽ je infiltrované bunkami imunitnej odpovede (lymfocyty, monocyty, plazmocyty), v krvi pacienta sa nachádzajú autoprotilátky proti antigénom štítnej žľazy, proti tyreoperoxidáze (anti TPO), proti tyreoglobulínu (anti TG) a ďalšie.

Štítna žľaza sa vo väčšine prípadov nezväčšuje, časom postupne atrofuje a zmenšuje sa. Negatívny pohmatový nález na krku preto nevylučuje AIT. V menšom percente sa štítna žľaza difúzne zväčšuje, vtedy sa nazýva Hashimotovou strumou. Typická je tvrdá konzistencia pri pohmate. ŠŽ postihnutá AIT je preto obyčajne dobre hmatná aj pri nezväčšenom objeme.

Hlavný význam AIT spočíva v tom, že chronický zápal skôr či neskôr spôsobí u väčšiny nositeľov tohto ochorenia primárnu hypotyreózu. Rýchlosť jej vývoja je rôzna a priebeh zmien funkcie ŠŽ variabilný. Najčastejší priebeh je charakterizovaný dlhým obdobím eutyreózy, ktorá po niekoľkých rokoch až desaťročiach postupne prechádza do hypotyreózy. Inokedy hypotyreóza vzniká hneď s tyreoditídou a rýchlo sa prehlbuje. Nie sú zriedkavé ani prípady, kedy je na začiatku ochorenia prítomná mierna hypertyreóza s postupným prechodom do hypotyreózy cez rôzne dlhé eutyreózne štádium.

AIT sa vo väčšine prípadov dlho neprejavuje žiadnymi príznakmi (asymptomatická forma). V takýchto prípadoch sa ochorenie zisťuje náhodne (napr. preventívne prehliadky), resp. väčšinou sa nediagnostikuje vôbec. Inokedy na ochorenie môže upozorniť struma. V  nedávnej minulosti sa AIT väčšinou diagnostikovala až po dôkaze primárnej hypotyreózy.

Diagnostika ochorenia je založená na pohmatovom náleze tuhej štítnej žľazy (bez ohľadu na jej veľkosť), typických USG zmenách a na dôkaze prítomnosti autoprotilátok proti ŠŽ v sére pacientov. Vďaka rozvoju ultrasonografickej a  laboratórnej diagnostiky (dôkaz protilátok) sa dnes tenkoihlová biopsia s cytológiou využívajú zriedka, iba v  prípade nejasností.

AIT ako taká sa nelieči. Nie je dôvod liečiť asymptomatické ochorenie. Lieči sa iba jej dôsledok, ktorým je primárna hypotyreóza. V praxi to znamená, že ak sa u pacientky dokáže AIT s normálnou funkciou štítnej žľazy, nepodáva sa liečba, pacientka chodí na pravidelné kontroly v 6-12 mesačných intervaloch. Substitučná terapia tyroxinom sa začína po dôkaze vzniku hypotyreózy. Osobitnú pozornosť treba venovať mladým ženám plánujúcim graviditu, ktorá je obdobím zvýšených nárokov na funkciu ŠŽ.

Autoimunitná tyreoiditída postihuje významný podiel populácie a vo fáze eutyreózy nie je indikovaná jej liečba. Pri zistení zvýšenej koncentrácie antiTPO alebo antiTG pri normálnych koncentráciách fT4 a TSH v  krvi preto nie je dôvod stresovať pacientov ani odosielať ich na urgentné endokrinologické vyšetrenie. Špecialista by iba formálne potvrdil zistenie odosielajúceho lekára....        

Subakútna tyreoiditída
Je druhým najčastejším zápalom štítnej žľazy. Spôsobuje ho vírusová infekcia. Výskyt subakútnej tyreoiditídy (SAT) kulminuje počas období viróz. Skutočná incidencia sa odhadnúť nedá, lebo väčšina prípadov odoznieva skôr, ako sa stihne určiť správna diagnóza.

Ochorenie sa prejavuje bolesťami na prednej strane krku. Bolesti sa zvýrazňujú pri prehĺtaní, často vyžarujú do čeľuste a  uší. Pacienti sa preto neraz obracajú najskôr na krčných a zubných lekárov. Ďalšími príznakmi sú zdurenie štítnej žľazy, bolestivosť na pohmat a zvýšená teplota, ktorá dosahuje neraz vysoké hodnoty. Pri deštrukcii tkaniva ŠŽ zápalom sa do krvi uvoľňujú hormóny, v dôsledku čoho vzniká pri ťažkých zápaloch tyreotoxikóza. Ak sa ťažšia SAT diagnostikuje s  oneskorením, spôsobuje pacientovi výrazné utrpenie bolesťami, sťaženým prijímaním tekutín a potravy, horúčkami, nespavosťou a klasickými príznakmi tyreotoxikózy (chudnutie, potenie, búšenie srdca).

V prípade typického klinického obrazu je diagnóza jednoduchá. Potvrdia ju zvýšené markery zápalu a  USG nález. V  sporných prípadoch sa vykoná tenkoihlová biopsia a cytologické vyšetrenie. Ak sa na ochorenie nemyslí, pacient absolvuje početné vyšetrenia u rôznych lekárov, kým sa dostane k endokrinológovi.

V liečbe sa podávajú protizápalové medikamenty, buď vysoké dávky acylpyrínu alebo pri ťažkom a  prolongovanom priebehu (neskoro určená diagnóza) sa podáva prednizón, ktorý predstavuje najťažší kaliber protizápalovej liečby. Ochorenie sa začne upravovať po 2-3 dňoch. Protizápalová liečba musí trvať dlho, aj niekoľko mesiacov. Pri jej predčasnom ukončení alebo znížení dávky liekov nastávajú bežne vzplanutia zápalu (relapsy). Antibiotická liečba je neefektívna, pretože ochorenie nie je spôsobené bakteriálnou infekciou.

Akútna tyreoiditída je mimoriadne zriedkavý bakteriálny zápal štítnej žľazy. Prejavuje sa bolestivým zdurením ŠŽ, zväčšením krčných lymfatických uzlín a teplotou. Diagnóza sa potvrdí mikrobiologickým vyšetrením materiálu získaného tenkoihlovou biopsiou. V liečbe sa podávajú antibiotiká, v prípade vzniku abscesu je liečba chirurgická.

Doslov
Cieľom tohto článku bolo podať pacientom ako aj laickej verejnosti základnú, orientačnú informáciu o úlohe štítnej žľazy v  organizme, o význame stopového prvku jódu pre ľudské zdravie a o najčastejších chorobách štítnej žľazy. Získanie určitých bazálnych vedomostí môže priniesť pacientovi viaceré pozitíva:
1/  zvýši jeho záujem o svoje ochorenie a o ďalšie informácie na vyššej odbornej úrovni,
2/  zrýchli a zlepší komunikáciu pacient – lekár, komunikácia je na oveľa vyššej úrovni,
3/  v problematike zorientovaný pacient sa môže sám aktívne spolupodieľať na liečbe svojej   
     choroby, stáva sa lekárovým partnerom.

Všetko toto snaženie by malo smerovať k tomu základnému, k zvýšeniu efektivity prevencie a liečby ochorení.

zdroj:
Doc. MUDr. Ján Podoba,CSc. Choroby štítnej žľazy, Informácie pre pacientov a laickú verejnosť.
OBJEDNANIE
Online TU!